Ida Rapaičová: Niektorí moji hereckí kolegovia chcú byť veľmi svetoví

Описание: Diskusia na palete s herečkou Idou Rapaičovou. Hoci patrí medzi najstaršiu generáciu hercov, je stále profesionálne aktívna. “Kým dýcham a vládzem, snažím sa byť užitočná,” hovorí a dodáva, že herectvo patrí medzi profesie, ktoré “môžu znieť donekonečna”. Dobrý herec je podľa nej využiteľný do posledného dychu. Rozhovor pokračuje úvahami o poézii. Ako jednu z najlepších slovenských recitátoriek ju zarmucuje, že poézia už nemá také miesto v našich životoch ako kedysi. Ako dodala, mnohým televíznym divákom chýba pred rokmi zrušená Nedeľná chvíľka poézie. Verí však, že čas poézie, ktorú považuje za “nadosobnú sféru”, sa ešte vráti a vďaka nášmu jazyku bude ďalej žiť.
V ďalšej časti rozhovoru moderátor poukázal na skutočnosť, že po novembri 1989 viacerí slovenskí herci začali pôsobiť aj v iných sférach spoločnosti vrátane politiky, čo bol aj prípad Idy Rapaičovej - v roku 1994 prijala ponuku vládneho HZDS a stala sa poslankyňou Národnej rady SR. V tomto období podľa vlastných slov zistila, že na politiku nemá talent a politika väčšmi potrebovala ju, ako ona politiku. Túto skúsenosť však neľutuje, lebo sa jej podarilo urobiť aj veľa užitočného - napríklad spolu s ďalšími poslancami zabránila privatizácii druhého programu verejnoprávnej televízie. V politike dávala jasne najavo svoju pronárodnú orientáciu. Cítila povinnosť pomôcť zaradiť sa medzi tých, ktorým na národných veciach záleží.
Ako však podotkla, nie je to prípad veľkej časti jej hereckých kolegov. “Som veľkou zástankyňou svetovej literatúry, ale vždy som sa rada vracala k našim domácim autorom - som predsa slovenská herečka”. Tvrdí, že niektorí jej kolegovia sú velikášski a chcú sa veľmi podobať svetovým hercom, no nepochopili, že zaujímaví sú práve tým, že sú slovenskí. Ako doplnila, možnosť byť slovenským hercom je výsledkom zápasu o národnú identitu, ktorá pre Slovákov nikdy nebola samozrejmosťou a vždy sme o ňu museli bojovať. Je šťastná, že dnes máme samostatný slovenský štát. Hovorila tiež o svojich hereckých vzoroch, medzi ktorými dominovala Eva Kristinová.
Pokračovala úvahami o súčasnej kultúre, do ktorej podľa jej názoru “hovoria aj ľudia, ktorí s kultúrou nemajú nič spoločné”. Súčasné politicky motivované útoky proti vedeniu ministerstva kultúry, pripomínajúce protivládne zamerané akcie iniciatívy “Zachráňme kultúru” z obdobia, keď pôsobila v parlamente, nechcela komentovať, ale poznamenala, že sa “nestačí čudovať” a že “na ulici sa vážne veci neriešia”. Herci sú mnohokrát zneužívaní, povedala a dodala, že ľudia sa radi dajú “opiť rožkom”. Ruka v ruke s tým často ide propagácia rôznych ideológií, akou je napríklad LGBTI agenda. “To, čo kto robí vo svojej spálni, ma nezaujíma. Netreba s tým chodiť na ulicu a vykrikovať. Prílišnou exhibíciou sa nikdy nič nedosiahlo,” uzavrela.