Juraj Beneš – Quartetto d’archi No. 3

Описание: Juraj Beneš – Quartetto d’archi No. 3 (1989)

Moyzes Quartet:
Stanislav Mucha, 1. violin
František Török, 2. violin
Alexander Lakatoš, viola
Ján Slávik, cello

Asi najdôležitejšie pre celú skladbu je eruptívne presadzujúce sa energico, ktoré je niekoľkokrát odštartované. Pôvodne som napísal hudbu k poézii Hviezdoslava. Objavila sa pritom idea akejsi evolúcie harmónie, ktorá sa stala generálnou ideou kvarteta. (autor)

Už v úvode kvarteta možno zbadať určité zhody s druhým kvartetom; v obidvoch na začiatku určuje charakter hudby homogénny pohyb všetkých hlasov, rovnaký jednoduchý rytmus a artikulácia, prevaha malých intervalových krokov (m. a v. 2, opakovanie tónov); v tomto kvartete navyše pribúda rovnaká dynamika, spoločné sforzata. Z dynamického hľadiska je hudba plochá; oproti prvému dielu, kde sa dynamika mení často a výrazne, tu prevláda piano. Dynamický zlom (p-ff) nastáva v treťom úseku, kde sa výrazne spomalí aj hudobný pohyb (dlhé hodnoty) - zaujímavé sú spoločné glissandá a rovnaké smerovanie všetkých štyroch horizontálnych línií.
Prezentovanie rôznych techník a hru s farbami predstavuje štvrtý diel. Skladateľ okrem striedania najrôznejších techník hry (con sordino, senza vibrato, sul ponticello, sul tasto, tremolo, trilok, glissando) hudbu "rozlaďuje", t. j. stiera konkrétnosť tónových výšok používaním štvrťtónov, ktoré spočiatku vystupujú len ako jedna z rôznych "farieb", neskôr určujú priebeh vo všetkých hlasoch. Blížiaci sa záver naznačuje opäť diminuendo do "ticha" (f až niente). V závere skladby hudba už len "doznieva" (dynamika sa pohybuje v rozpätí ppp až mp); priebeh sa celkovo spomaľuje, prevládajú dlhé, pomaly sa striedajúce súzvuky, poslucháč vníma najmä harmonickú farebnosť. Okrem clusterov, štvrťtónov, unisona všetkých hlasov využíva skladateľ napr. súzvuky oscilujúce medzi dur a mol (kombinácia a-mol a A-dur). Ozvláštnenie predstavujú aj dlhé súvislé glissandá pod sebou vo všetkých hlasoch, najmä však reminiscencie na postupy z úvodných dielov skladby (a, c, e), ktoré dielo zároveň zjednocujú a logicky uzatvárajú.
Z hľadiska posunu v hudobnom štýle je tretie kvarteto zaujímavé najmä z dvoch hľadísk. Čoraz viac do hudby vnáša moment nekonkrétnosti, náhodilosti, určitej interpretačnej "slobody", t. j. aleatorické prvky. Aleatorické prvky a metrickú neurčitosť skladateľ na druhej strane kompenzuje repetitívnosťou, opakovaním alebo variovaním jednoduchých rytmicko-melodických modelov v pomerne rozsiahlych časových úsekoch; tento spôsob budovania plôch na základe opakovania a varíovania toho istého modelu je charakteristický vôbec pre celú skladbu.
Pre poslucháča je tiež zaujímavé dôsledné využitie všetkých technických a zvukových možností nástrojov, najmä rýchle striedanie rôznych techník hry, alebo zaujímavé farebné kombinácie (napr. pizzicato+glissando, využitie extrémne vysokých polôh súčasne vo všetkých nástrojoch a pod.).

Since its foundation in 1975 the Moyzes Quartet has been one of the most famous chamber ensembles in Slovakia. The members of the Quartet graduated from the Bratislava Academy of Music and Performing Arts (under professor T. Gasparek). They promoted their studies at Hochschule fur Musik und darstellende Kunst in Vienna (under professors F.Samohyl, G.Pichler). During their studies they were already given several laureate awards at both, domestic and international contests (e.g. in Evian, France). In the period of 1986 -- 2005 the Moyzes Qurtet belonged to the ensembles of the Slovak Philarmonic. The Quartet has successfully represented the Slovak musical culture almost in all European countries as well as behind the border of our continent, in Japan, India, Marocco, the USA, Canada, Korea and Cuba. In 2000 the Moyzes Quartet was awarded the Frico Kafenda Prize and at the same time the Critics Prize. Its repertoire encompasses all styles including works of contemporary Slovak composers, some of whom directly dedicated their pieces to the Quartet.