Katedrála svätého Martina v Bratislave. Návšteva krýpt. Seriál : Kam v Bratislave.

Описание: Katedrála svätého Martina v Bratislave. Návšteva krýpt. Seriál : Kam v Bratislave.
Bratislavská trojloďová gotická katedrála je postavená na mieste predchádzajúceho románskeho kostola zasväteného Svätému Spasiteľovi z roku 1221. Po roku 1291, keď Bratislava získala mestské privilégiá, bol kostol prestavaný a stal sa súčasťou mestských hradieb (jeho veža slúžila ako obranná bašta). Súčasný kostol bol vysvätený v roku 1452.

Interiér kostola je rozsiahly – dlhý 69,37 metra, široký 22,85 metra a vysoký 16,02 metra – a vyznačuje sa veľkolepým vnútorným členeným portálom so zachovaným tympanónom a reliéfom Najsvätejšej Trojice.

Má štyri kaplnky: kaplnku kanonikov; gotickú kaplnku Žofie Bavorskej, vdovy po českom kráľovi Václavovi IV.; kaplnku svätej Anny; a barokovú kaplnku svätého Jána Milosrdného. Portál južnej predsiene predstavuje najstarší príklad renesančnej architektúry na Slovensku.

V rokoch 1563 až 1830 slúžil Kostol sv. Martina ako korunovačný kostol pre kráľov a ich manželky, čo dodnes pripomína 300 kg vážiaca pozlátená replika kráľovskej koruny umiestnená na vrchole 85 metrov vysokej neogotickej veže katedrály. V Katedrále sv. Martina bolo korunovaných desať kráľov, jedna kráľovná a sedem kráľovských manželiek z habsburskej dynastie.

Každý rok začiatkom septembra sa do Bratislavy vracia pompéznosť korunovácie v podobe vernej rekonštrukcie obradu.

Vnútri katedrály sa nachádza prvé monumentálne dielo stredoeurópskej sochy z olova. Vytvoril ho Georg Raphael Donner pre hlavný oltár Kostola sv. Martina v roku 1734. Skupina sa teraz nachádza v bočnej lodi kostola ako voľná socha na podstavci. Zobrazuje svätého Martina sediaceho na koni, skláňajúceho sa k žobrákovi a strihajúceho si kabát, aby sa oň s chudobným podelil. V podzemí pod katedrálou nájdete krypty s hrobmi kardinálov, či arcibiskupov, respektíve hroby osobností spätých s cirkvou v Bratislave